Hypnoterapia

“Najväčší objav mojej generácie je to, že človek môže zmeniť jeho život tým, že mení svoj postoj v mysli“

Wiliam James
(zakladateľ psychológie)


Hypnoterapia alebo hypnóza slúžiaca na liečenie /medicínske účely/ sa radí medzi platné, odborné, psychologické metódy. Nemá nič spoločné s mágiou ani ničím nadprirodzeným.

O hypnóze kolujú rôzne mýty. Prebrané sú a podávané ďalej z rozprávok, z filmov a z televíznych šou. Častokrát sa klienti obávajú, že sa z hypnózy nepreberú alebo budú ovládaní a zmanipulovaní. No pravda je iná. V prvom rade je však potrebné oddeliť hypnózu od hypnoterapie.

Hypnóza ako technika sa môže využívať na ovplyvnenie podvedomia druhých ľudí za akýmkoľvek účelom. Avšak aj tu musí byť hypnotizovaný veľmi hypnabilný človek, ochotný sa hypnotizérovi podvoliť. Častokrát sa takýto ľudia „využívajú“ do televíznych šou za účelom manipulácie a zábavy. Je to psychologická hra, ktorá hypnotizérovi, ak je silná osobnosť môže výjsť. Pravda je, že človek ak chce môže manipulovať aj bez hypnózy. Vidieť to môžete pri pozeraní reklamy alebo ak sa Vám niekto snaží vnútiť svoj produkt. 

Hypnoterapia  je vedomá práca s telom a dychom. Slúži na dosiahnutie hlbokej relaxácie  pri ktorej sa „rácio“ - vedomá časť našej mysle potlačí do úzadia a z podvedomia sa vynorí naše skutočné ja, s ním naše pocity a potreby, ktoré sú často pri plnom vedomí potlačené alebo si ich neuvedomujeme. Počas terapie sa môžu vyplaviť potlačené spomienky a emócie, ktoré sú zdrojom psychických či zdravotných problémov. Terapeut pomáha tieto obsahy či emócie spracovať tak, aby došlo k zmene na najhlbších úrovniach vedomia a podvedomia.

Pri hypnoterapii  je klient v bdelom stave, nie v spánku, takže všetko vníma. Zároveň sa počas terapie vedie konverzácia, ktorú si klient pamätá a má pod kontrolou všetko ním povedané.

V spoločnosti panuje mýtus, ktorý hovorí, že dotyčný si nič po hypnóze nepamätá – takýto stav sa nazýva “trans“, avšak existuje len mizivé percento tak hypnabilných ľudí, ktorí sa dostanú do spánku a naozaj si nič nepamätajú. Hĺbka hypnózy je naozaj individuálna, zo skúsenosti ide skôr o ľahký až stredný stupeň hypnability, nie až tak vysoký. Len malé % ľudí (asi 3 %) sa nedokážu zhypnotizovať. Avšak opakovaním relaxácie je tento stav možné dosiahnuť. Samozrejme iba za predpokladu, že si to želajú.

Hypnoterapia

To ako je človek podstupujúci hypnoterapiu hypnabilný koniec koncov nezohráva až takú rolu, dôležité je vzťah, ktorý sa vytvorí medzi terapeutom a klientom. Dôvera klienta voči terapeutovi a ochota s terapeutom spolupracovať.

  Aby ste si tento stav vedeli bližšie predstaviť tak je to napríklad ako:

  • keď napríklad sedíte v autobuse a pozeráte sa z okna a cesta sa Vám zdá dlhá a monotónna
  • pri dennom snívaní tzv. zapozeraní sa, keď sa na niečo dívate, ale ani to už poriadne nevnímate a ste pohrúžený do svojich myšlienok 
  • pri ležaní na gauči, kým sledujete televíziu alebo len tak oddychujete a vnímate hlavne Vaše myšlienky

Terapeut Vám nikdy počas terapie nevsugeruje, že si nič nebudete pamätať – práve naopak obrovskou výhodou je ak si čo najviac zapamätáte. So spomienkami totiž môžete následne pracovať.

Nie je možné, aby ste v hypnoterapii terapeutovi povedali, prezradili alebo urobili čo nechcete, s čím z duše nesúhlasíte.

Netreba zabúdať na to, že hypnoterapia je platnou odbornou psychologickou metódou a aj tu platí etický kódex, ktorý terapeut musí dodržiavať.


Pravda o vedomí a podvedomí

Vedomá myseľ

Je logická a racionálna (ego) časť mysle, ktorá kritizuje, pochybuje, analyzuje situácie. Súdi, rozhoduje a reguluje naše každodenné skúsenosti. Prirovnať ho vieme k USB kľúču s dostatočnou pamäťou.  Naše „ja“ sa do nej zahaľuje, aby prežilo  vo fyzickej realite. Ukladá sa do nej naša krátkodobá pamäť, ktorá umožňuje, aby sme si zapamätali napr. čo sme ráno jedli, aký rozhovor sme viedli pred týždňom, čo sme robili minulý mesiac na dovolenke a pod. Vedomá myseľ je súčasťou nášho ja s ktorým sa najčastejšie stotožňujeme.   

Mnohí z nás sa spoliehajú na našu vedomú myseľ, keď sa prvý krát pokúšame riešiť problém.  Ak sa nám stane niečo nepríjemné, traumatizujúce, bolestivé - vedomie urobí to, že tieto zážitky potlačí ak sme dostatočne silní do podvedomia.

Prečo je to tak? Je to ochrana našej psychiky - ega pred pocitmi z bolestivého zážitku alebo nebezpečnými myšlienkami, ktoré by vyvolali nepríjemné emóciu z daného vnemu /napr. .pocit viny, strach z niečoho, úzkosť a pod./.  Na to mu slúžia rôzne obranné mechanizmy, ktoré používa na „prežitie“.


Podvedomie

Naše podvedomia (id – časť mysle) tvorí časť našej mysle, ktorú by sme mohli prirovnať k obrovskému počítaču, v ktorom sa ukladajú všetky naše skúsenosti od doby kedy sme sa narodili. Každá vec ktorú vnímame cez myšlienky alebo pocity sa ukladajú v podvedomej mysli. Mimo našich zážitkov ukladá aj všetky naše základné presvedčenia a naše zvyky.

Ak zažívame nepríjemné zážitky, ktoré nám môžu napríklad ubližovať, naše vedomie ich vytlači do podvedomi a tak tam ostanú potlačené. To je to čo nás napríklad vo vedomej „logickej“ mysli traumatizuje napr. máme z niečoho strach, úzkosť a pod. Logicky sa tomu bránime, lebo nám to ubližuje a nemusíme si to ani uvedomovať.

Základnou funkciou nášho podvedomia je nás chrániť, nikdy neurobí nič čo by nám mohlo ublížiť.

  • podvedomie má dôležitú ochrannú funkciu chrániť nás
  • podvedomie nikdy neklame
  • každá naša názorná predstava v podvedomí má moc sa uskutočniť
  • základnou funkciou nášho podvedomia je nás chrániť, nikdy neurobí nič čo by nám mohlo ublížiť

Obrovská výhoda je v tom, že to čo sme si naprogramovali počas nášho života môžeme preprogramovať tak, aby sme dosiahli želaný stav. Podvedomie a vedomie tvoria spolu jeden celok. Ak pochopíme prečo reagujeme ako reagujeme a spoznáme samých seba a príčiny našich reakcií, dokážeme sa posunúť ďalej.



Druhy hypnoterapie

Klasická hypnoterapia – slúži na podporu zmien, ktoré si samotný klient želá. Terapeut pomocou vopred naplánovaných a premyslených sugescií /ktoré si vopred dohodne s klientom/ vyvolá v podvedomí klienta určité predstavy, ktoré postupne vytvoria v jeho zmýšľaní želanú zmenu.

Regresná hypnoterapia – sa vraciame do ranného obdobia, kde opätovne prežijeme situácie, ktoré nám pomôžu uvoľniť potlačené emócie, uvedomiť si ich a zmeniť ich, tak aby nám viac neubližovali.

Priebeh hypnoterapie: 

na úvodnom stretnutí sa s klientom porozprávam, povie mi dôvod jeho návštevy, čo chce zmeniť a riešiť. Dohodneme sa ako budem pri hypnoterapii postupovať. Na stretnutí zároveň vysvetlím zhruba ako bude hypnoterapia prebiehať, čo môže od nej očakávať a dohodneme si podporné sugescie, ktoré budú klientovi počas hypnoterapie vkladané. Vždy ide o pozitívne podporné vety.  Sugescie sú tvorené v jazyku, ktorý klientovi vyhovuje a je mu príjemný. Začneme relaxačnou technikou, ktorá sa postupne prehlbuje. Ak sme v uvoľnenom - relaxovanom stave, naše „rácio“ - vedomá časť našej mysle sa potlačí do úzadia a nastúpi podvedomie, ktoré je v tomto stave „silnejšie“ a počas ktorého vkladám potrebné vopred dohodnuté sugescie. Sugescie nám slúžia na dosiahnutie u klienta žiadúcich  zmien. Základom každej hypnoterapie sú po úvodnej konzultácii potrebné minimálne dve stretnutia.

Oblasti pôsobenia:

  • Psychické problémy /úzkosti, strachy, depresia, závislosti, zlozvyky, fóbie, stres../
  • Psychosomatické / žalúdočné problémy, migrény, nespavosť.../
  • Oblasť sebarozvoja /sebaúcta, sebavedomie, sebaláska../
  • Vzťahové problémy /rozchod, rozvod, komunikačné problémy, problémy na pracovisku, problematické vzťahy s deťmi, rodičmi.../

Dĺžka hypnoterapie: 

dĺžka jednej hypnoterapie od 1 hod. – 1 a ½ hod.

Počet stretnutí: 

pre dosiahnutie výsledku sa doporučuje 3 – 5 sedení v 2 až v 3 - týždňových odstupoch. Množstvo a frekvencia sedení je však individuálna v závislosti od toho čo klient potrebuje riešiť.

Jednou z najväčších mylných predstáv je, že hypnoterapia funguje ako „zázračná pilulka“, ktorá po jednom sedení zmení všetky naše doterajšie problémy, zlozvyky, nesprávne osvojené vzorce spávania, ktoré trvali častokrát roky. Hypnoterapia tak ako všetky metódy liečenia, vrátane psychologických a psychoterapeutických si vyžaduje pravidelné opakovania. Medzi jednotlivými sedeniami ponúkam klientom audionahrávku vytvorenú priamo pre nich, ktorá je silným podporným nástrojom počas celej terapie a ktorú klienti môžu využívať medzi jednotlivými sedeniami na upevnenie zmien na ktorých pracujeme.


Pre koho táto metóda nie je vhodná:

Prípady, v ktorých hypnóza nesmie byť použitá zahŕňajú – schizofréniu, psychózy, senilnú demenciu, mentálnu retardáciu. Pre ľudí so sklonom k skratovému konaniu a k hystérii.

V niektorých prípadoch sa hypnóza neodporúča a ak áno, tak len po dôkladnom zvážení, alebo sa použiť nedá. Ide o ľudí trpiacich epilepsiou a prípady, kde chýba vnútorná ochota k spolupráci (napr. v prípade alkoholikov alebo inak závislých, ktorí prichádzajú na terapiu z podnetu svojich príbuzných).

Cena za jedno sedenie v trvaní 1 až 1,5 hod.: 40 €.

Pozn.: hypnoterapiu prechádza úvodný rozhovor, ktorý trvá približne  50 – 60 minút a plánuje sa v iný deň ako hypnoterapia – pred samotnou prvou hypnoterapiou.

Cena za vstupný rozhovor je 20,00 €   /v trvaní  60 minút/

Zľava pri zakúpení balíčka 4 sedení hypnoterapie:  140,00 € /pri zakúpení balíčka 4 sedení  + nahrávka autohypnózy zdarma/

Vytvorenie individuálnej autohypnózy na objednávku: 15 €

Etický kódex hypnoteraputa:  tu


Významní odborníci v oblasti hypnoterapie povedali o hypnóze alebo v súvislosti s hypnózou:

Dr. Liébeault z Nancy, otec liečebného využitia hypnózy, píše: “Po mnohých rokoch využívania hypnózy môžem vyhlásiť, že tam, kde sa použiť dá, ďaleko predčí medicínsku liečbu. Na rozdiel od medikamentóznej liečby neprináša žiadne riziká, a pôsobí rýchlo a príjemne.”

Prof. dr. Bruggelmann z Paderbornu: “Na otázku, či odborne prevádzaná hypnóza môže spôsobiť nejaké škody, je potrebné celkom rozhodne povedať nie, v žiadnom prípade.”

Dr. Ringier z Zurychu: “Môžem len zopakovať, čo už som povedal skôr, totiž že som sa nikdy, ani v jednom prípade, nestretol s nejakým škodlivým účinkom používania hypnózy.”

Riaditeľ dr. Scholtz z Brém: “So škodlivými  následkami hypnózy som sa nikdy nestretol. V praxi sa nevyskytujú a odporcovia hypnózy ich len teoreticky konštruujú.”

Prof. dr. Mobius: “Sú lekári, ktorí pred hypnózou varujú, ale sú to práve tí, ktorí sa stali odporcami hypnosugescie nie na základe vlastnej skúsenosti, ale len základe teoretických úvah a svojich pochybností.”

Dr. Otto Wetterstrand: “Predpovedám hypnóze veľkú budúcnosť, a celkom sa môžem pripojiť k slovám, ktoré vyjadruje profesor Bernheim vo svojej epochálnej práci o sugescii, totiž, že sugestívna terapia je jedným z najcennejších výdobytkov súčasnej medicíny.”