Dlhodobým príjmom kyselín sa v tele začne postupne narúšať krehká rovnováha medzi kyselinami a zásadami. Pozrime sa čo to s vami urobí a aké príznaky môžete pozorovať. Vaše telo vie, že kyseliny sú preňho škodlivé a ohrozujú jeho existenciu, preto má niekoľko mechanizmov, ktorými sa snaží udržať pH v neutrálnom až mierne zásaditom pásme.
Ako prvé začne zadržiavať vodu, ktorou kyseliny riedi. Množstvo ľudí s nadváhou je aj „zavodnených, alebo zaliatých“. Na druhej strane telo nemôže zadržiavať vodu donekonečna. Nikto z nás by nechcel vyzerať ako olympijský bazén.
NAŠA SKÚSENOSŤ
Prvé pozorovateľné výsledky pri úprave pH dosahujeme už počas prvých 7 - 10tich dní. Jedným z príznakov, ktorý odznie ako prvý sú práve opuchy končatín. Klienti túto pozitívnu zmenu odceňujú hlavne v lete, kedy si opäť dokážu obuť topánky, čo predtým, práve kvôli opuchom nebolo možné. Ak však príjem kyselinotvorných potravín aj naďalej pretrváva a vaše telo vidí, že sa mu nesnažíte ani náhodou pomôcť nejakou porciou zeleniny, ktorá by vám dodala aspoň aké – také množstvo zásad, o zásaditých doplnkoch ani nehovoriac, tak opäť siahne po svojich vlastných zdrojoch. Ako zásady slúžia pre telo minerály : draslík, sodík, vápnik, horčík. No a podobne ako sú pri nevhodnej diéte zdrojom bielkovín pre telo svaly, tak zdrojom týchto minerálov sú vaše kosti, zuby, nechty, vlasy, pokožka.
Postupne si ich telo odčerpáva a u vás sa začne prejavovať celý rad zdravotných komplikácií, počnúc častou únavou, podráždenosťou, svalovou, kĺbovou stuhnutosťou, pocitom ťažkých nôh , vypadávaním vlasov, kazivosťou zubov, pocitom nafúknutého brucha, osteoporózou, artritídou, črevnými problémami, kožnými ochoreniami, oslabenou imunitou...
Týmto sa to však zďaleka nekončí. Pretože, ak sa spojí kyselina so spomínanými minerálmi, vznikne okrem vody soľ kyseliny a tej sa musí telo zbaviť. Buď ju zo seba vylúči, alebo ju niekde uloží. A najčastejšími miestami sú medzibunkové priestory, väzivá a tukové bunky.
Ukladanie kyselín do medzibunkových priestorov
Čo sa stane ak telo začne ukladať soli kyselín do medzibunkových priestorov? Je to priestor, cez ktorý bunky „komunikujú“ s okolitým prostredím, primajú cez neho z krvi kyslík, živiny a naopak vylučujú späť do krvi odpadové látky, ktoré sa vytvoria počas bunkového metabolizmu. Medzibunkový priestor si predstavte ako vstupnú halu u vás v byte, alebo v dome. Zo vstupnej haly sa môžete dostať do kuchyne, do spálne, do obývačky, na toaletu. Je to priestor, ktorý spája všetky ostatné izby navzájom. A teraz si predstavte, že vám niekto v noci do tej haly nanosí krabice, skrine, rôzne haraburdy a celú halu by zapratal. Ráno by ste sa zobudili a zistili by ste, že sa nedostanete do kuchyne urobiť si kávu a raňajky, že sa nedostanete ani na toaletu. Boli by ste uväznení vo svojej izbe. A presne niečo podobné sa deje vo vašom tele.
Telo neustálym ukladaním solí kyselín postupne „upcháva“ medzibunkové priestory, čím sa naruší dodávka kyslíka a živín do bunky a naopak bunka nemá možnosť zbaviť sa odpadových látok, ktoré v nej vznikajú.
Predstavte si tú nutkavú rannú potrebu a vy sa nemáte ako dostať na toaletu, tak ste nútení urobiť to vo svojej izbe. Viem, je to nechutné, ale to sa deje vo vašom tele. Navyše bunky bez kyslíka vedia prepnúť svoj režim z aeróbneho (s kyslíkom) na anaeróbny (bez kyslíka), čoho výsledkom ale je, že sa vytvára ešte väčšie množstvo kyselín. To je moment kde začína veľmi rýchlo narastať pravdepodobnosť vzniku rakoviny.
Pomaličky vám tam teda začína vznikať malá skládka toxického odpadu, ktorá sa postupne začína šíriť do okolia, z bunky na bunku, na tkanivá, na orgány. Ak sa k takejto skládke dostanú červené krvinky, v tom kyslom prostredí strácajú svoju schopnosť elasticity a skôr získavajú vlastnosť starej tvrdej gumy. Aké to má následky? Červená krvinka má za úlohu priniesť do bunky kyslík, než sa ale k bunke dostane, potrebuje si v pľúcach na seba naložiť kyslík a prejsť celým krvným riečiskom až k poslednej tenkej kapiláre, ktorá vedie k bunke (predstavte si krvné riečisko ako veľký košatý strom, ktorý sa rozkonáruje a až na tých najtenších konárikoch rastú listy). Lenže ak to porovnáme, tak veľkosť červenej krvinky je ako tenisová loptička, ale prierez kapiláry je sotva pre pingpongovú loptičku a tu využíva krvinka svoju elastickú schopnosť a vie sa pretiahnuť aj cez takéto úzke otvory. Ak však, túto schopnosť stratí, ostane pred tým otvorom stáť a za chvíľu sa za ňou začne vytvárať zhluk ďalších krviniek, ktoré zablokovala (predstavte si ako keď vám na križovatke po naskočení zelenej zhasol motor a za vami bola celá kolóna nervóznych šoférov). Telo to vyrieši po svojom, zvýši tlak a natlačí tam krvinky „silou“ a z tohto dôvodu môže byť prekyslený organizmus príčinou vysokého krvného tlaku, alebo dokonca príčinou srdcovocievnych chorôb.
